Alexandra Kusá
Kurátorka a historička umenia, ktorá sa téme umenia 50. rokov dlhodobo venuje a dúfa, že názov sorela už opäť zdomácnel. V roku 2012 pripravila dekádovú výstavu o tejto téme pre Slovenskú národnú galériu – Prerušená pieseň, jej súčasťou bola re-interpretácia sochy Stalina, ktorá vzbudila neočakávanú kontroverziu. Záujem o tému potvrdila vydaním rovnomennej knihy.
Marcel Mališ
Na výtvarnú scénu vstúpil kritickou hyperrealistickou maľbou.Túto techniku využíva na sprostredkovanie kritických obsahov týkajúcich sa nielen aktuálnych maliarskych, ale aj spoločenských problémov. Prejavuje dlhodobý záujem o interpretácie politických udalostí a o sociálne „telo", ako aj zaujatie pre aktuálne myšlienkové trendy vo filozofii a v estetike - dokonca sa nevyhýba označeniu, že je moralista. (marcelmalis)
Ondřej Horák (Fuczik)
Známy popularizátor výtvarného umenia, architektúry a spriatelených disciplín v československom zábere. Autor filmov, relácií, scenárov, námetov, publikácií, výstav a iných počinov, ktoré s umením súvisia. Utajený romantik, ktorý verí v mravnú, tvorivú a hybnú silu umenia. Držiteľ ocenenia Magnesia Litera.
Samuel Chovanec
Spoluvytvára a programuje multimediálne inštalácie s vysokým podielom kreatívneho myslenia. Je novou posilou nášho tímu a jeho prvá realizácia je integrálnou súčasťou výstavy Generácia 909,76. V rámci Akcie ZET oživí veľkoformátovú maľbu - postará sa o vytvorenie inštalácie, ktorá bude reagovať na prítomnosť návštevníka.
Braňo Matis
Grafický dizajnér so širokým záberom a s presvedčením, že funkčný dizajn môže byť interpretačným partnerom akéhokoľvek projektu. Autor grafickej identity a inovačného informačného systému budúceho areálu národnej galérie. V SNG dlhodobo pracuje aj ako grafická podpora v autorskom tandeme s Pavlínou Morháčovou.
Jindřich Janíček
Je ilustrátor a nakladateľ sa venuje aj autorskej knihe. Knihy ilustruje, číta a predáva – aj preto založil obchod/nakladateľstvo/ štúdio Tate Take Take. Súčasťou je knižný butik, ktorý odráža prístup k práci – ponúka vybrané tituly, ktoré sú zaujímavé nielen obsahom, ale vždy aj formou – dobrú, ale nepeknú knihu tam nenájdete. Aj keď je zručný kresliar v intenciách svojho školenia a talentu vymýšľa vlastné tituly výsledkom je projekt Zbytečné reportáže a pod inou autorskou značkou Fake Fake Fake. Spolupracuje aj na fascinujúcom B – běžeckým magazinem a samozrejme získal aj signifikantné ceny. Je introvertom, ktorý však má čo povedať – ak by sa mu chcelo. Spolupracuje s Nikolou Klímovou, už Janíčkovou, s ktorou značku Take Take Take založili a počúva The White Stripes.
lab.SNG
Je originálna platforma SNG, fungujúca od roku 2015, v rámci ktorej naši kolegovia a externisti realizujú a skúmajú možnosti inteligentného využitia digitálnych technológií v galerijnej a múzejnej praxi. S výsledkami ich práce sa môžu návštevníci zoznámiť nielen pri návšteve galérie, pretože digitálny obsah nevtieravo, no príznačne integrujú priamo do výstavných priestorov, ale aj on-line. Pomoc a skúsenosti lab.SNG využívajú aj iné galérie, inštitúcie a iniciatívy.
Programový tím SNG
Oddelenie marketingu a tvorby programov sa spoločne s tímom galerijných pedagógov venuje inteligentnému sprostredkovávaniu múzejných obsahov verejnosti a vzdelávaniu umením. Tím pripravuje okrem dramaturgie programov aj ich metodologické ukotvenie a vôbec zavedenie tohto druhu premýšľania do bežnej praxe národnej galérie.
Kolektív Č. S. Č (Armádne výtvarné štúdio Praha) – autori maľby Díkuvzdání českého a slovenského lidu generalissimu Stalinovi (1952)
Jan Čumpelík (1895 – 1965) bol konvenčným maliarom realistickej orientácie, ktorý vyštudoval v rokoch 1920 – 1924 na AVU u profesora Vratislava Nechlebu. Absolvoval niekoľko študijných pobytov v Paríži a venoval sa ako portrétom meštiackej smotánky tak aj žánrovým dedinským výjavom, často zo Slovenska. Vďaka schopnosti historickej maľby sa po roku 1948 stal vyhľadávaným a úspešným protagonistom umenia socialistického realizmu. Chvíľu bol eufemisticky nazývaný najväčším československým maliarom, no už v polovici 50. rokoch začala jeho hviezda upadať a po odsúdení kultu osobnosti zapadla celkom – do milosrdného zabudnutia. Maliar sa stal príkladom mechanizmu dobovej propagandy, najprv na nej spolupracoval, a potom sa stal jej obeťou.
Alena Čermáková (1926–2009) vyštudovala u profesora Jakuba Obrovského a Karla Mináře na AVU. Ako mladé dievča, jedináčik stratila otca – kapitána Čermáka, ktorého ako veliteľa vojensko-sokolského odboja proti nacistom popravili. Práve strach a obavy o otca, od zatknutia k poprave (toto obdobie trvalo tri roky), presvedčili mladé dievča o správnosti komunistickej cesty, ktorá stavala na antifašistickom základe. Do Armádneho výtvarného štúdia nastúpila po jeho založení v roku 1953 a odišla v roku 1960, aby sa mohla venovať maľbe vidieckych námetov.
Jaromír Schoř (1912–1992) vyštudoval u profesora Karla Mináře na AVU, kde pravdepodobne poznal Čermákovú. S Čumpelíkom sa poznali z výmaľby závodu v Českej Lípe. Do Armádneho výtvarného štúdia nastúpil po jeho založení v roku 1953 a zostal jeho členom až do dôchodku a venoval sa témam z vojenského prostredia.
Armádne výtvarné štúdio v Prahe bola organizácia pri Československej armáde, ako súčasť tzv. centrálnych umeleckých telies armády. Uzavreté organizované centrum socialistického realizmu bolo založené podľa vzoru sovietskeho Grekovovho štúdia. Výtvarné diela sa tam doslova „vyrábali“ za prispenia vlastných zamestnancov a vojakov vo výkone základnej vojenskej služby. Zároveň sa doň diela aj nakupovali a vystavovali v Múzeu československej armády, na Ministerstve obrany, používali sa pri výzdobe vojenských učilíšť, útvarov a kultúrno-osvetových centier.